Päť eur neznie ako veľká suma. Ak ich však dieťa dostáva každý týždeň, za rok je to 260 eur. Pri dvoch deťoch už hovoríme o 520 eurách.
Znamená to, že vreckové je zbytočný rodinný výdavok? Práve naopak. Ak má jasné pravidlá, môže byť jednou z prvých príležitostí, pri ktorých sa dieťa učí rozhodovať o skutočných peniazoch.
Dôležité totiž nie je iba to, koľko dieťa dostane. Podstatné je aj to, čo sa s peniazmi naučí robiť.
Koľko vreckového je akurát?
Jedna správna suma pre všetky deti neexistuje.
Päť eur môže byť pre mladšie dieťa dostatok a pre tínedžera, ktorý si z vreckového platí aj niektoré bežné výdavky, veľmi málo.
Pred určením sumy si preto položte jednoduchšiu otázku:
Čo má dieťa z vreckového platiť?
Ak ide iba o sladkosť, drobnú hračku alebo vlastné malé želania, suma môže byť nižšia.
Ak má staršie dieťa z rovnakých peňazí platiť napríklad občerstvenie s kamarátmi či časť svojich voľnočasových výdavkov, potrebuje úplne iný rozpočet.
Bez tejto dohody sa veľmi ťažko posudzuje, či je vreckové vysoké alebo nízke.
Päť eur týždenne je 260 eur ročne
Aj pri vreckovom sa oplatí pozrieť na výdavok v dlhšom horizonte.
5 € týždenne predstavuje približne 260 € za rok.
10 € týždenne je približne 520 € ročne.
Pri mesačnom vreckovom 30 € ide o 360 € ročne.
Nejde o argument proti vreckovému. Rodič však môže túto sumu zaradiť do rodinného rozpočtu rovnako ako krúžky, školské potreby či ďalšie pravidelné výdavky.
Vreckové potom nie je náhodných pár eur vytiahnutých z peňaženky, ale plánovaná položka.
Týždenne alebo raz mesačne?
Pre mladšie dieťa môže byť jednoduchšie hospodáriť s kratším obdobím.
Ak dostane päť eur na týždeň a minie ich v pondelok, na ďalšie peniaze čaká niekoľko dní.
Pri staršom dieťati môže dávať väčší zmysel mesačný interval. Už totiž musí premýšľať, ako peniaze rozdeliť na podstatne dlhšie obdobie.
Práve tu sa vreckové začína podobať skutočnému rozpočtu dospelého človeka.
Výplata tiež nepríde zakaždým, keď peniaze minieme.
Minulo všetko za dva dni. Čo teraz?
Predstavme si, že dieťa dostane v pondelok vreckové na celý týždeň.
V utorok nemá nič.
Pre rodiča môže byť prirodzené siahnuť do peňaženky a pridať ďalších päť eur.
Tým sa však môže stratiť jedna z najdôležitejších skúseností, ktorú vreckové ponúka.
Ak dohoda bola jasná a nejde o nevyhnutný výdavok, môže byť užitočné nechať dieťa pocítiť dôsledok vlastného rozhodnutia.
Nejde o trest.
Dieťa jednoducho zistí, že peniaze minuté dnes už zajtra nie sú k dispozícii.
Je oveľa lacnejšie naučiť sa túto lekciu pri piatich eurách než o pätnásť rokov neskôr pri celej výplate.
Nemusíte rozhodovať o každom nákupe
Ak má vreckové fungovať ako nástroj učenia, dieťa potrebuje určitú slobodu.
Možno si kúpi vec, ktorú by ste vy nikdy nekúpili.
Malú hračku. Predraženú sladkosť. Herný doplnok. Niečo, čo ho o dva dni prestane baviť.
Pri bezpečných a veku primeraných nákupoch nemusí byť každé zlé rozhodnutie problémom.
Práve pocit „toto za tie peniaze nestálo“ môže byť veľmi užitočnou skúsenosťou.
Keď rodič kontroluje každé euro, dieťa síce neurobí chybu, ale zároveň sa nemusí naučiť rozhodovať samo.
Naučte dieťa rozdeliť peniaze
Vreckové nemusí skončiť v jednej peňaženke.
Môžete zaviesť jednoduché rozdelenie:
miniem – odložím – šetrím na cieľ.
Nemusia to byť žiadne komplikované percentá.
Dieťa môže napríklad z každého vreckového odložiť jedno euro na väčšie želanie a so zvyškom hospodáriť podľa seba.
Pri 5 eurách týždenne by jedno odložené euro predstavovalo za rok približne 52 eur.
Z malej sumy sa tak postupne stane niečo viditeľné.
Väčší nákup môže byť najlepšia lekcia
Dieťa chce hračku alebo inú vec za 60 eur.
Namiesto okamžitého nákupu môže dostať možnosť našetriť si aspoň časť ceny.
Ak odkladá napríklad 5 eur týždenne, začne veľmi rýchlo chápať vzťah medzi cenou a časom.
Zrazu už výrobok nestojí „iba 60 eur“.
Stojí 12 týždňov šetrenia.
A práve vtedy sa často zmení aj otázka:
Naozaj tú vec chcem natoľko, aby som na ňu tak dlho šetril?
Platiť deťom za domáce práce?
Tu pomáha rozlišovať medzi bežnou súčasťou rodinného života a prácou navyše.
Upratanie vlastnej izby, odloženie riadu či pomoc pri bežných domácich povinnostiach nemusia automaticky znamenať finančnú odmenu.
Rodina totiž nie je firma, v ktorej má každá činnosť cenník.
Iná situácia môže byť pri mimoriadnej práci navyše, na ktorej sa rodič s dieťaťom vopred dohodne.
Dôležité je, aby boli pravidlá zrozumiteľné a konzistentné.
A čo peniaze za známky?
Odmeňovanie za školský úspech je rozhodnutím každej rodiny, ale vreckové môže fungovať lepšie ako samostatný nástroj.
Ak je jeho cieľom naučiť dieťa hospodáriť, pravidelnosť mu umožňuje plánovať.
Ak raz dostane veľa a inokedy nič podľa známok alebo správania, hospodárenie je podstatne menej predvídateľné.
Finančná odmena môže existovať samostatne, ale nemusí nahrádzať základné vreckové.
Hotovosť alebo detská karta?
Hotovosť má jednu veľkú výhodu – dieťa peniaze fyzicky vidí.
Keď z piatich mincí zostanú dve, rozdiel je okamžite zrozumiteľný.
Karta zase približuje svet, v ktorom dnes fungujú dospelí. Staršie dieťa sa môže učiť kontrolovať zostatok, pracovať s digitálnymi platbami a sledovať históriu nákupov.
Nemusíte si vybrať iba jednu možnosť.
Mladšie dieťa môže začať hotovosťou a neskôr postupne prejsť na účet alebo kartu podľa možností rodiny a konkrétnej služby.
Pozor na nenápadné digitálne nákupy
Pri hrách a aplikáciách môže byť vnímanie peňazí ešte komplikovanejšie.
Kliknutie na virtuálny predmet nepôsobí rovnako ako odovzdanie desaťeurovej bankovky.
Práve preto môže byť užitočné, aby aj digitálne nákupy patrili do dohodnutého rozpočtu.
Ak chce dieťa minúť časť svojho vreckového v hre, vidí, že rovnaké peniaze potom nemôže použiť na inú vec.
Virtuálna mena tak začne mať reálnu hodnotu.
Vreckové nemusí rásť automaticky
„Všetci v triede dostávajú viac.“
Túto vetu pravdepodobne pozná nejeden rodič.
Výška vreckového však nemusí byť súťaž medzi domácnosťami.
Rozpočet každej rodiny je iný a odlišné sú aj pravidlá, čo si dieťa z peňazí platí.
Vreckové má zmysel upraviť napríklad s vekom alebo so zmenou výdavkov dieťaťa. Nemusí sa však meniť iba preto, že spolužiak údajne dostáva dvojnásobok.
Najdôležitejšie pravidlo je predvídateľnosť
Ak má dieťa dostať vreckové každý piatok, malo by vedieť, že ho dostane každý piatok.
Ak peniaze minie, malo by tiež vedieť, kedy príde ďalšia suma.
Práve pravidelnosť vytvára priestor na plánovanie.
Dieťa sa postupne učí presne to, čo bude neskôr potrebovať pri vlastnej výplate:
koľko mám, čo si môžem dovoliť teraz, čo musím odložiť a na čo si budem musieť počkať.
Vreckové preto nemusí byť iba ďalším výdavkom rodičov. Pri rozumných pravidlách môže byť malou domácou školou hospodárenia s peniazmi.
A chyba za päť eur je niekedy veľmi lacná lekcia.
FAQ
Od akého veku dávať dieťaťu vreckové?
Neexistuje jedna univerzálna hranica. Zmysel môže začať dávať vtedy, keď dieťa rozumie základnej hodnote peňazí a dokáže robiť jednoduché rozhodnutia o ich použití.
Koľko vreckového má dieťa dostávať?
Závisí od veku, možností rodiny a najmä od toho, ktoré výdavky má dieťa z vreckového hradiť. Dôležitejšie než porovnávanie s inými rodinami sú jasné pravidlá.
Má rodič doplniť peniaze, keď dieťa vreckové minie?
Ak nejde o nevyhnutný výdavok a pravidlá boli vopred jasné, automatické dopĺňanie môže oslabiť zmysel plánovania. Konkrétne rozhodnutie však vždy závisí od situácie.
Je lepšia hotovosť alebo karta?
Obe možnosti majú výhody. Hotovosť môže byť zrozumiteľnejšia pre mladšie deti, digitálne platenie zase môže staršie deti pripravovať na spôsob hospodárenia, ktorý budú používať v dospelosti.